Chata a chatár
Príbeh našej chaty

Chata príbehov... Ten náš sa začal písať už roku 1841, keď štyria sliezski turisti s horskými vodcami Jakubom Luxom a Michalom Stüberom upravili a obmurovali priestor pod previslou skalou. Tak vznikol prvý priestor slúžiaci na prenocovanie, najmä pre turistov smerujúcich na Lomnický štít. O pár desaťročí neskôr, v roku 1915, boli provizórne priestory na podnet Uhorského karpatského spolku upravené na útulňu, v ktorej mohlo prenocovať 20 – 25 osôb. Hlavný krok k súčasnej podobe chaty nastal v roku 1932, keď Kavernu (tak sa vtedy predchodkyni Skalnatej chaty vravievalo) prevzal Klub československých turistov. Skalnatá chata sa tak prvý raz stala celoročne prevádzkovanou chatou s prvým chatárom Michalom Tomčíkom a jeho manželkou Zuzanou. Tí viacerými prestavbami upravili objekt chaty a vďaka ich starostlivosti o návštevníkov získala chata povesť jedného z najvyhľadávanejších miest v Tatrách. Jednou z hlavných udalostí v histórii chaty bolo uvedenie do prevádzky visutej lanovky z Tatranskej Lomnice v roku 1937. I napriek krásnej polohe a obľube chata často menila chatárov. Veľkou prestavbou prešla v rokoch 1953 – 1955 pod vedením Rudolfa Preslera. I napriek tomu bola v roku 1972 vyhlásená za nespôsobilú prevádzky a ďalej slúžila ako sklad.

...a aby sme nezabudli na tých, ktorí viedli chatu pred nami, tu je zoznam chatárov od roku 1932:

Zuzana a Michal Tomčíkovci (1934 – 1945), Michal Bobula (1946 – 1950), Karol Bruk (1951), Vladimír Lang (1951), Ondrej Krasuľa (1952), Tibor Molnár a Arpád Szabó (1952 – 1953), Rudolf Presler (1953 – 1955), Jaromír Macháček (1956), Martin Fris (1957 – 1961), Jozef Rybanský (1962), Marta Pavlová (1962 – 1972), Laco Kulanga (1995-2020).

Celý náš chatársky príbeh sa začal v roku 1981, kedy sa na bývalej Chate kpt. Nálepku (dnes Zamkovského chata) stal chatárom Pavol Siska (brat Boženy Kulangovej, manželky doterajšieho chatára Laca Kulangu). Paľo zahynul pri zásobovaní chaty v roku 1982. Odvtedy do prvej polovice deväťdesiatych rokov chatárčili na Zamkovského chate manželia Laco a Božena. Bolo to niekedy okolo roku 1993, kedy prišli na nápad zrekonštruovať zdevastovanú a opustenú Skalnatú chatu. Nasledovalo niekoľko rokov intenzívnej rekonštrukcie, až Skalnatá chata bola uvedená do dnešnej podoby. Laco Kulanga bol na nej chatárom do 14. septembra 2020, kedy nás po vyše 50 rokoch na tatranských chatách navždy opustil. Dnes som pokračovateľom tejto tradície ja, syn Pavol. Na Zamkovského chatu ma rodičia začali nosievať od mojich 1. narodenín, teda na týchto dvoch chatách sa vyskytujem nepretržite 37 rokov. Je mojím cieľom, aby chata dýchala ľudskosťou, príbehmi a všetkým, čo k Tatrám patrí. Tešíme sa na vás so všetkými, ktorí prispievajú k skrášľovaniu jednej z najstarších tatranských chát. Tá počas jesene a začiatku zimy 2020 prechádza 1. fázou rekonštrukcie. Okrem mnohých technických zmien, tou najviditeľnejšou bude opätovné spustenie poskytovania ubytovania od januára 2021. Počas jarnej mimosezóny nás čaká jej pokračovanie, a to kompletnou rekonštrukciou sociálnych zariadení a okolia chaty. V pláne máme aj množstvo kultúrnych, športových a edukatívnych podujatí. No tie prídu na rad, až odložíme náradie a trochu si vydýchneme. Držte nám teda palce, budeme vďační za návštevu každého z vás...    

Laco Kulanga, legenda vysokohorského nosičstva (*20. 8. 1949 +14. 9. 2020). Vyše 50 rokov strávených nosením na tatranské chaty, 38 rokov chatárom. Na tatranské chaty už vyniesol takmer čokoľvek. Rekordné vynášky: Zbojnícka chata (1 960 m n. m.) 141 kg, Téryho chata (2 015 m n. m.) 151 kg, Zamkovského chata (1 475 m n. m.) 207,5 kg a Skalnatá chata (1 725 m n. m.) 211 kg. Svojrázny, povestný vetou „Slová sú zbytočné” (nečudujme sa – po toľkých rokoch medzi skalami). No tí, čo si s ním mali príležitosť posedieť pri stole a pootvoríl im svoj svet nespočetných príbehov z hôr, majú na čo spomínať...

 L